schauvorbei.at: Má 39 rokov, pochádza zo Steinbrunnu a niečo vyše mesiaca stojí na čele burgenlandskej Hospodárskej komory. Dnes sme ho pozvali k nám do štúdia schauvorbei. Vitajte, Andreas Wirth!
Andreas Wirth: Ďakujem pekne za pozvanie!
Na úvod hneď otázka: Aké boli prvé dni v novej funkcii?
Bolo to veľmi stresujúce, veľmi napínavé, veľmi vzrušujúce. Ale presne to potrebujem. V tejto úlohe sa cítim skutočne dobre a už sa teším na nové výzvy.
Ste predsa sám podnikateľ, máte elektrotechnickú firmu a myslím, že aj obchod na dedine. Čo presne je tento dedinský obchod?
V zásade je našou hlavnou oblasťou elektro sektor. Zamestnávame tam celkovo 70 ľudí. Dedinský obchod sa v skutočnosti etabloval potom, ako som chcel oživiť centrum obce. To som aj urobil a podarilo sa mi to. Dedinský obchod funguje už desať rokov. A čo tam chceme robiť, nie je nič iné, než predávať regionálne produkty. Máme aj miesto na prijímanie zásielok – pošty partner.
Táto regionálnosť mi bije hlboko v srdci a chcem ju aj ďalej odovzdávať. Preto máme tento dedinský obchod spoločne s malým bistrom, ktoré prevádzkuje moja manželka. Volá sa „Mama kocht“ (Mama varí). A ním už dlhé roky kulinársky rozmaznávame ľudí v centre obce.
Dá sa povedať, že jedno je takpovediac práca na živobytie a druhé srdcový projekt?
Je to srdcový projekt, definitívne. Vytvárame ním nielen regionálnosť, ale aj regionálne pracovné miesta. To je pre mňa veľmi dôležité. Stojím pevne za svojimi zamestnancami, ale aj moji zamestnanci stoja za mnou. Vedia si to vážiť. Preto aj táto regionálnosť a pre mňa je oživovanie centra obce veľmi dôležité.
Aké skúsenosti ako podnikateľ a spolkový cechmajster si so sebou prinášate, ktoré môžete teraz využiť v novej úlohe prezidenta Hospodárskej komory Burgenlandu?
Môj podnik bol založený pred 15 rokmi. Začínal som ako SZČO, ako samostatne zárobkovo činná osoba. Tam sa človek samozrejme naučí spoznávať prekážky. Čo to znamená, keď je človek chorý? Potom neprichádzajú peniaze. Čo to znamená, keď viacerí zákazníci volajú súčasne? To znamená, že výzvy SZČO som zažil na vlastnej koži. Potom som firmu vybudoval s jedným učňom a montérmi.
Medzitým je to, ako som povedal, 70 zamestnancov a tam človek získa veľa skúseností. Človek samozrejme vie, čo to znamená vyplatiť prvého mzdy a platy. Človek ale vie aj to, čo znamená 15. v mesiaci zaplatiť odvody. A samozrejme človek vie aj to, že v júni a novembri treba splniť 13. a 14. odvodovú kvótu. Na to treba mať peniaze bokom. Tieto skúsenosti a to, čo som získal na spolkovej úrovni, na politickej a sociálno-partnerskej úrovni, mi teraz trochu hrajú do kariet.
Burgenland označujete za krajinu možností. Kde tu vidíte najväčšie šance a najväčšie možné oblasti budúceho rozvoja?
Vo svojom nástupnom prejave som jasne spomenul svoje vlastnosti: cieľavedomosť, prizemnosť, ako aj dodržiavanie slova (handschlagqualität), a to všetko na rovnakej úrovni. Verím, že to sú burgenlandské korene, ktoré treba aj ďalej odovzdávať. Najdôležitejšie, čo musí človek ako podnikateľ mať, je odvaha. Túto odvahu si človek nemôže kúpiť, buď ju má alebo nie. Vždy hovorím: Kto chce, ten môže. Príbeh sa v skutočnosti začal tak, že mi mama v prvý deň učňovky v aute povedala: „Andi, nemusíš byť nervózny. Kto chce, ten môže, ten to zvládne.“ A to som si vždy zobral ako motto. Bez ohľadu na to, aké prekážky, úlohy, nápady alebo projekty – kto chce, ten môže. S týmto mottom máme aj veľký úspech. Tento úspech môže mať v Burgenlande vlastne každý, kto si trúfne.
Tým sme už pri téme: Žijeme v dobe kríz. To sa samozrejme týka aj hospodárstva. Napadajú mi dve veľmi aktuálne heslá: Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a téma učňov. Ako tieto dve oblasti spolu súvisia a akú stratégiu sledujete ako prezident Hospodárskej komory v Burgenlande?
Máme za sebou tri krízové roky, v ktorých hospodárstvo dokázalo a ukázalo, čo skutočne dokáže. Čiastočne samozrejme v spolupráci s krajinskou a spolkovou politikou. Boli tu pandémia koronavírusu, nedostatok materiálu a energetická kríza. A teraz sa samozrejme treba pozrieť, čo nás čaká. Máme veľmi vysokú infláciu a problémy, ako je úroková hladina. Vždy hovorím o normálnej úrokovej hladine, pretože keď som pred 20 rokmi staval dom, päť až šesť percent pri úvere bolo normálnych. Problematické je však nariadenie KIM, ktoré sťažuje prístup k úverom pre mladých ľudí. To sú témy, ktorými sa v budúcnosti musíme samozrejme zaoberať.
K téme nedostatku kvalifikovaných pracovníkov: Sám pochádzam z učňovky. Budeme klásť masívne akcenty na oblasti vzdelávania, náboru a imidžu, aby sme dokázali získať mladých ľudí ako učňov. Tu budeme spoločne s krajinou vypracovávať projekty pre rôzne odvetvia. K téme kríz: Verím, že energetická kríza je veľkou témou. Máme problémy so sieťou v celom Rakúsku, to sa teda netýka len Burgenlandu. Ale tieto energetické problémy a tieto energetické náklady nás už ženú na hranu. Naše podniky sú v súčasnosti už veľmi silno zaťažené. Potrebujeme podporu zo strany politiky, zo strany krajiny a energetických spoločností.
Ako prvý krok sa mi už podarilo dostať ceny plynu aspoň na určitú úroveň, ale tým sme ešte neskončili. Čo musíme urobiť? Odkedy som v úrade Hospodárskej komory, vybudoval som vlastné oddelenie, ktoré sa zaoberá udržateľnosťou. Udržateľnosť nie je dôležitá len pre ochranu klímy, ale aj pre budúcnosť. Pripravme naše podniky na budúcnosť. To znamená: Budeme sledovať témy energie, úspory energie a získavania energie. Prvé opatrenia sú prijaté. Teraz budeme aktívne podporovať podniky, aby boli v budúcnosti stabilné.
Zostaňme hneď pri téme energie. Čítal som o vás: Energetická sebestačnosť, teda celostne do roku 2030, to sa nikdy a žiadnym spôsobom nestihne. Ako je na tom Burgenland z vášho pohľadu, pokiaľ ide o udržateľné technológie?
Už som to v úvode spomenul: Som prizemný a „priamy“. Misia 2030 je pekný cieľ, ale treba zostať nohami na zemi. Ak elektrické siete nie sú tak ďaleko, ak nemáme možnosť skladovania, potom nie sme sebestační v elektrine. Môžeme postaviť koľkokoľvek veterných mlynov alebo fotovoltických zariadení. Ak elektrická sieť nie je k dispozícii, ak skladovanie nie je možné, potom v zime počas bezveterného dňa bude tma. A potom musím nakupovať elektrinu odinakiaľ.
A treba tiež povedať, že plynovú sieť nemožno len tak zo dňa na deň vyčarovať. V Rakúsku máme 900 000 zákazníkov plynu, 600 000 z nich vo Viedni, 400 000 z nich sú podniky. Ako na to máme prejsť na elektrinu? Už sa spoliehame na tepelné čerpadlá a elektromobilitu. Už to predstavuje zaťaženie pre elektrickú sieť. Viac toho už nezvládneme. Verím, že je potrebný hlavný plán, dobrá stratégia. S naším manažérom pre udržateľnosť, ktorého sme teraz nainštalovali v Burgenlande, chceme tieto problémy pomenovať a vypracovať riešenia, aby hospodárstvo zostalo stabilné a aby sme mohli stabilizovať a vytvárať pracovné miesta.
Iniciovali ste vzdelávanie na elektrotechnika-praktika. Je to už bod vašej stratégie, ako sa pripraviť na budúcnosť na strane pracovných síl?
Bolo to pre mňa kľúčovou témou v mojej funkcii spolkového a krajinského cechmajstra. Cieľom bolo pripraviť odvetvie tak, aby sme bojovali proti problémom, ako je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Samozrejme, existuje učňovské vzdelávanie, existujú hotoví montéri, existujú majstri atď. Ale to, čo nám skutočne chýbalo, boli pomocné sily. A elektrotechnik-praktik nie je nič iné ako vyučný pomocný pracovník na činnosti, ktoré človek v súčasnosti skutočne potrebuje. Tam je samozrejme fotovoltika v popredí.
Vzdelávanie bolo skutočným „ťahákom“. V celom Rakúsku sme získali okolo 800 zamestnancov. Vyškolili sme ich v spolupráci s WIFI a úradom práce AMS. V Burgenlande sa bohužiaľ objavil problém, že bolo príliš málo uchádzačov o prácu, ktorí sa prihlásili na toto vzdelávanie orientované na budúcnosť. Ale teraz štartujeme znova. Spoločne s krajinou sme sa rozhodli, že nám tento projekt za to stojí a že niečo urobíme. Teraz to v januári opäť nanovo rozbehneme a dúfam, že sa v Burgenlande prihlási dosť záujemcov a stanú sa hrdinami energetického obratu.
Musím sa teraz vrátiť k nedostatku kvalifikovaných pracovníkov späť. Človek môže samozrejme veľa plánovať. Ale existujú jednoducho aj vývojové trendy, ktoré možno ovplyvniť len veľmi ťažko, napríklad demografická zmena. Nie je tu aj príliš málo mladých ľudí, ktorí v týchto odvetviach prichádzajú? A čo bude potrebné, aby sa téma učňovského vzdelávania stala pre mladých ľudí opäť atraktívnou? Myslím, že digitalizácia je pre vás tiež veľmi dôležitá, aby sa Hospodárska komora trochu oprášila.
Áno, to je definitívne téma. Pod pojmom udržateľnosť sa pristupuje aj k téme digitalizácie. Na najrôznejších platformách budeme oslovovať mladých ľudí, ale aj rodičov. Učňovské vzdelávanie nemusíme robiť atraktívnejším, pretože v zásade má remeslo zlaté dno. Svet nám závidí učňovské vzdelávanie a duálne vzdelávanie tak, ako ho máme v Rakúsku. Predstavitelia mnohých národov prichádzajú a pýtajú sa: „Ako to robíte?“ Duálne vzdelávanie, učňovka, klasická cesta v podniku, praktická časť na odbornej škole, teoretická, to je u nás všetko prepojené. To je myslím míľnik, ktorý už máme a za ktorým stoja sociálni partneri a my ako organizácia. Mladým ľuďom môžem odkázať len jedno: Ak dnes niekto absolvuje učňovku, duálne vzdelávanie, má celosvetovú záruku zamestnania. A myslím, že to musí mať svoju hodnotu!
Už ste to predtým načrtli: Pri zvládaní veľkých úloh bude dôležité nájsť zhodu so všetkými zainteresovanými stranami. Je z vášho pohľadu u niektorých stále potrebné, aby pochopili o čo ide? (doslova: padla minca)
Pre mňa je určite dôležité, aby sme so zainteresovanými stranami z politiky, ako aj so zástupcami záujmov vystupovali spoločne. Máme sociálne poslanie. Týmto poslaním je, aby naši zamestnanci mali zamestnanie a aby sme mali nízku nezamestnanosť. A verím, že to sa dá vyriešiť len spoločne. Pre toto spoločné je moja ruka vystretá – bez ohľadu na to, či ide o krajinskú politiku, spolkovú politiku alebo sociálne partnerstvo. Mojou úlohou ako zástupcu záujmov nie je hrať politickú opozíciu. Mojou úlohou je vytvárať rámcové podmienky, ktoré naše podniky potrebujú pre stabilné pracovné miesta.
Človek sa napokon meria podľa činov a úspechov. Krátky pohľad do budúcnosti: Kedy budete považovať svoju prácu za úspešnú? Aké ciele ste si stanovili pre svoje funkčné obdobie?
Už sme prebrali mnohé, do čoho sa chceme pustiť. Pritom potrebujeme dobrú spoluprácu, a tým myslím aj mojich kolegov funkcionárov a zamestnancov Hospodárskej komory. Dôležité je pre mňa viesť podniky smerom k udržateľnosti a pôsobiť proti nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. Okrem toho chcem podniky čo najlepšie previesť týmto náročným obdobím a dosiahnuť rast. Rast je dôležitý. Tento rast nepotrebujeme len ako Hospodárska komora, potrebujeme ho aj v obciach. Komunálne poplatky, resp. usídľovanie podnikov sú podstatným aspektom. Dám do toho všetko a prinesiem nové nápady.
Pán prezident Hospodárskej komory Andreas Wirth, ďakujeme veľmi pekne za návštevu v štúdiu schauvorbei a všetko dobré!
