Po náročnom pracovnom dni konečne prídete domov. A čo sa stane? Sedíte na gauči a rolujete a rolujete... V priemere je to 3,5 hodiny denne – vrátane prestávky na toalete! Veď pre 40 % populácie sa smartfón stal okrem toaletného papiera najdôležitejšou potrebou na toalete. Vyvstáva otázka, koľko času s mobilom je ešte v norme.
Pri závislosti od smartfónu nie je v skutočnosti návykovou látkou mobil, ale konkrétna aplikácia, napríklad sociálne médiá alebo hry. A či ide o závislosť, nemožno posúdiť len na základe času stráveného pred obrazovkou. V knihe „Always on. Verführung und Gefahr digitaler Medien“ umožňujú obaja odborníci na závislosti Roland Mader a Oliver Scheibenbogen užitočné sebahodnotenie a ukazujú, na čo by si človek mal dávať pozor v každodennom živote a pri výchove.
Typické príznaky
Prechod od trávenia času k závislému správaniu býva často nenápadný. Preto je dôležité rozpoznať náznaky nezdravého používania:
- čoraz častejšie používanie
- ťažkosti s ovládaním používania (strata kontroly)
- sociálna izolácia
- negatívny vplyv na pracovný alebo študijný výkon
- konflikty s dôležitými blízkymi osobami
- podráždenosť až agresívne správanie v prípade, ak sa daná aplikácia nemôže používať.
Kto to chce vedieť presnejšie, môže absolvovať online samotest, napríklad na tému používania sociálnych médií.
Čo robiť pri závislosti od sociálnych médií?
„Úplne sa vzdať sociálnych médií je v dnešnej dobe takmer nemysliteľné. Príliš veľa komunikácie a informácií prebieha cez tieto kanály,“ vedia Mader a Scheibenbogen. „Dokonca aj v školách sa úlohy zadávajú cez skupiny na WhatsAppe a pozvánky na podujatia či párty sa zverejňujú na Facebooku. Samozrejme, nechcete premeškať ani aktuálne fotky z dovolenky od priateľky na Instagrame. Ide teda o to, nájsť si k sociálnym médiám uvedomelý a kontrolovaný prístup.“
Pri už existujúcej závislosti sa podľa odborníkov osvedčilo aspoň dočasne sa vzdať väčšiny kanálov sociálnych médií. Na tento účel by si mal človek analyzovať, ktoré platformy sa v poslednom čase využívali najintenzívnejšie, a následne prístup k nim zrušiť alebo odstrániť. Pri tejto abstinencii je najväčšou výzvou zvládnuť „FOMO“ („Fear of Missing Out“ – strach z premeškania). „Aby ste prekonali tento strach, pomáha informovať priateľov o svojom zámere a naplánovať si s nimi reálne aktivity skôr, než sa sociálnych médií vzdáte,“ radia odborníci.
Pre jemný návrat späť by ste mali čas online najprv obmedziť. „Štúdie ukázali, že doba používania sociálnych médií, ktorá nepresahuje 30 minút denne, nevedie k negatívnym následkom. Dôležité je teda nepredlžovať čas strávený na sociálnych médiách a priebežne si to aj spätne kontrolovať.“
Mnoho ďalších tipov na tému závislosti od sociálnych médií a iných závislostí od internetu a mobilu, od hazardných hier cez nakupovanie až po hranie hier, poskytujú Mader a Scheibenbogen vo svojej knihe.
