„Wilderness“-Safari: Dobrodružstvo s veľkou dávkou luxusu

Buš vonia po šalvii. To je moje zistenie po prvých metroch našej prvej jazdy za zverou (game drive). Druhé mi prezrádza, že som veľmi vzrušená. Niet divu. Toto je moja safari premiéra a delta Okavango v Botswane je známa tým, že sa pýši obrovskou hustotou divej zveri. Koľko len zvieracích dokumentov som videla ako dieťa. Ale pekne po poriadku...

Na letisku v Maune, bráne do delty Okavango, stretávame Cilasa, sprievodcu eko-safari poskytovateľa Wilderness. Bude nás sprevádzať celý týždeň, manévrovať otvoreným terénnym vozidlom cez buš, približovať nám flóru a faunu svojho domova a odpovedať na naše početné otázky. Má to byť muž, ktorý vie všetko. A dobrodružstvá sú jeho špecialitou.

To prvé nám však dopraje vrtuľové lietadlo, ktoré letí z Maunu do kempu Wilderness Mombo ponad neskutočne pôsobivú krajinu. Na zemi sa najväčšia vnútrozemská delta prezentuje ako akvarel z nespočetných smaragdovozelených až tmavohnedých mikroostrovov s figovníkmi a palmami, difúzne sa vinúcimi vodnými cestami a zlatistými trávnatými pláňami, cez ktoré stále prechádzajú malé stáda slonov a hrochov. Ak by ste chceli, aby umelá inteligencia vygenerovala podobne fantastický obraz, z internetu by rezignovane vystúpila. Pretože podo mnou je to tak neuveriteľne krásne. Voda z vysočiny Angoly každoročne mení túto deltu v srdci vyprahnutej Kalahari na najdramatickejšiu oázu sveta. Z mini pristávacej dráhy v delte sa terénnym vozidlom dostaneme za pár minút do nášho prvého ubytovania, Camp Wilderness Mombo.

Lodge sa nazýva aj „Place of Plenty“ (Miesto hojnosti) a je známa po celej Afrike. Medzinárodní tvorcovia zvieracích dokumentov tu radi robia svoju prácu, pretože tu môžu počítať so zvieracími druhmi, ktoré v iných regiónoch Afriky zachytia pred objektív len sporadicky. Každý z nás sa môže ubytovať v nádhernom kempe obklopenom figovníkmi a ebenovými stromami v stanovej suite, v ktorej sa muselo dva roky vyžívať dvadsať interiérových dizajnérov: drevené podlahy, masívny kožený nábytok, africké umenie, ušľachtilé ľanové látky, módna obývačka s barom a navyše terasa s ochladzovacím bazénom a dokonalým výhľadom na pozorovanie zvierat. Počas približne 15 minút, ktoré mám pred prvou safari jazdou, si z tohto prostredia a milých opíc, ktoré vysedávajú na stromoch okolo môjho domu, urobím odhadom 250 fotiek pre večnosť. Cilas nás potom zbalí a odvezie, čím sa vraciame k šalvii, ktorej vôňu budem zrejme už navždy spájať s bušom.

Po pár okamihoch to už ide rad za radom: za druhou zákrutou nám cestu križuje mohutný sloní býk. Krátko nato stretneme stádo impál, niekoľko divých svíň, rodinku žiráf a pokojne sa pasúce zebry. Vlastne neustále niečo vidíme. A už po hodine dokonca aj nášho prvého leoparda. Samozrejme, objaví ho Cilas, ktorý vďaka svojmu inštinktu a majstrovstvu multitaskingu dokáže súčasne viesť auto cez krovie, stopovať a medzi vysokými steblami trávy vidieť typické tmavé rozety v srsti. Maskovaný krásavec najprv relaxuje v stepnej tráve, krátko sa ponaťahuje a nakoniec celkom uvoľnene kráča k stromu, na ktorý nenápadne v niekoľkých skokoch vylezie. Už v krátkom čase bolo dokázané, že oblasť Mombo právom platí za jednu z najbohatších oblastí na zver na svete.

Keď sa zmráka, v buši to naozaj ožije. Slabé, difúzne svetlo sťažuje koristi odhaliť lovcov. Objavíme svorku divých psov, ktorí naháňajú impaly. Efektivita lovu divých psov? Úžasná! S úspešnosťou až 70 percent sú pravdepodobne najlepšími lovcami v buši. Inteligentné hyeny poznajú úspešnosť svojich konkurenčných zlodejov, a preto ich často prenasledujú, aby im ukradli korisť. Odborníci to nazývajú kleptoparazitizmus.

Botswana získala nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1966 a dnes je považovaná za najdemokratickejšiu krajinu na africkom kontinente. Čo sa týka safari, Botswana je špičková destinácia, ktorá vsádza na malý počet návštevníkov, ale vysokokvalitné ubytovanie, intenzívne zážitky v prírode a skutočnú udržateľnosť. Kto si objedná safari v tejto riedko osídlenej krajine, síce zaplatí svoju cenu, ale užije si dobrodružstvo, ktoré nemá vo svete obdoby.

A Wilderness patrí k najlepším z najlepších poskytovateľov safari s viac ako 60 kempmi v ôsmich afrických krajinách. V koncesiách Wilderness je počas safari zvyčajne jediný džíp na široko-ďaleko – na rozdiel od turisticky silne frekventovaných safari regiónov, ako sú Serengeti alebo Národný park Kruger. Dnes je na love ďalšie terénne vozidlo. A keďže jeden vodič informuje druhého o výskyte zvierat, dozvedáme sa od Cilasovho kolegu vysielačkou o leviciach, ktoré nablízku medzi dvoma termitiskami leňošia na spadnutom strome so svojimi mláďatami.

Ponáhľame sa tam, držíme si odstup, vyťahujeme ďalekohľady a nedokážeme odtrhnúť oči od týchto fascinujúcich zvierat, ktoré sa nami nenechajú rušiť. Jedno mláďa na chvíľu vykročí naším smerom, ale potom sa radšej vráti k svojej sestričke, aby jej hrýzlo koniec chvosta. Šťastní po tomto zážitku sa vydávame smerom ku kempu. To, že tesne pred západom slnka na nás uprostred buše čakajú dvaja zamestnanci kempu a mávajú nám pred malým barom postaveným špeciálne pre nás, je v každom ohľade osviežujúce. Dve slonie samice, ktoré prechádzajú okolo nás, zatiaľ čo popíjame gin toniky a Amarula Cherry Creams, berieme tiež s vďačnosťou.

Kuchyňa v Mombo? Vynikajúca! V centre pozornosti kuchyne sú tradičné africké ingrediencie, pričom ekologická stopa potravín je vďaka úzkej spolupráci s miestnymi farmármi udržiavaná na minime. Prísady ako proso, fazuľa Ditloo, baobab alebo divoká zelenina Morogo obohacujú vynikajúci jedálny lístok. Stoluje sa na terase, zatiaľ čo okolo pokojne prechádzajú byvoly, impaly a gazely. Znova a znova prechádza aj Alfred. Je jediným someliérom v Botswane a neustále nám nalieva skvelé vína z impozantnej vínnej pivnice.

Po dvoch nociach v Mombo sa registrujeme v nemenej exkluzívnom Camp Vumbura Plains, kde každý deň vyrážame na ďalšie dve safari jazdy s výskytom šeliem, paviánov, hrochov a krokodílov. Spoznávame však aj projekty, ktoré Wilderness realizuje spoločne s miestnymi obyvateľmi.

Jeden z nich sa nazýva Communities Living Among Wildlife Sustainability (CLAWS). Divoké zvieratá, ktoré nás lákajú na safari, sú totiž pre miestnych ľudí často skutočnou hrozbou. V dedine Eretsha levy a levy už roztrhali mnoho dobytka, preto mnohí farmári zverili svoje zvieratá do opatery CLAWS. Odvtedy je dobytok v noci umiestnený v ohrade a cez deň strážený na pastvinách. Ak sa objaví lev, nezabijú ho, ale vyženú delobuchmi alebo podobnými hlučnými prostriedkami. Ako ťažké je pre obyvateľov dediny deliť sa o pôdu a zdroje s divými zvieratami, nám ilustrujú v rámci divadelného predstavenia. Viac ako 80-ročný Daniel, ktorého už zranili leopardy aj slony, stvárňuje sám seba. On a mladý muž, ktorý hrá zúriaceho slona, by si zaslúžili aspoň Zlatého leva.

Helikoptéra nás z Eretsha znova vezie späť do Vumbura Plains, ktorý leží v 60 000 hektárovom koncesnom území asi 25 kilometrov od Mombo. Priamo vedľa kempu objavujeme mŕtvu divú sviňu na druhom poschodí stromu. To nám ukazuje, prečo nesmieme chodiť po drevených chodníkoch medzi suitou, salónikom, barom a jedálenskou časťou v tme bez sprievodcu a v noci nesmieme vstupovať na svoje terasy.

Aj v Camp Vumbura Plains sú možnosti pozorovania zveri vynikajúce. Veľké módne hosťovské suity sú rovnako dychberúce. A hoci mi v noci hrochy pred mojou terasou pomrnkávaním robia cestičku vo vlasoch, v obrovskej posteli spím fantasticky. Po ďalších dvoch snových dňoch v delte letíme na sever do oblasti močiarov Linyanti, kde sa ešte usadíme v Wilderness-Camp Duma Tau. Tento sa túli k brehu rieky Linyanti a leží medzi dvoma prastarými, stále silne frekventovanými sloními koridormi. Hosťovské suity, každá veľkoryso dimenzovaná na približne 140 štvorcových metrov, ponúkajú senzačný výhľad na hrubokožcov, ktorí denne v konvojoch prechádzajú rieku.

Po tom, čo sme na ďalšej safari jazde v regióne preskúmali obrovskú sloniu kostru a videli asi 30 žiráf pokope, raňajkujeme ešte pri napájadle, z ktorého trčí asi 20 hroších hláv. Kým človek zostane na brehu, je viditeľný a neprovokuje, nevnímajú ho ako nebezpečenstvo – a len veľmi intenzívne pozorujú. Po malom občerstvení nás Cilas, ktorý zrejme dokáže z hĺbky stop levov usúdiť, koľko z gazely šelma kedy a kde zožrala, zavedie k ďalšej levej rodinke. Prechádza len pár metrov od nášho otvoreného Landcruisera. Iba zvedavé hyenie mláďa a dva extrovertné paviány sa k nám tento týždeň dostali bližšie.

Po plavbe loďou po rieke Linyanti, ktorá nám opäť predviedla slony, krokodíly a koberec z tisícov leknien, si pri miznúcom oranžovom svetle zapadajúceho slnka na požiarnej palube srkáme záverečný gin tonic. Z času na čas sa v tento posledný večer ozve žaba, inak vládne ticho. Bez slov si človek premieta posledných sedem dní. Jedinečný týždeň, ktorý prekonal doterajší svetový rekord v magických dojmoch. Cilas mi bude chýbať. Buš tak či tak. Neuveriteľné, ako vonia po šalvii!