Mnohé dieťa je skalopevne presvedčené, že ho už raz zahliadlo preletieť okolo, a aj nejeden dospelý sa počas adventného obdobia rád nechá očariť mágiou Ježiška. Už celé storočia sa v Rakúsku a okolitých krajinách považuje za neoddeliteľnú súčasť vianočného času. Za tento stav vďačíme pravdepodobne najznámejšiemu mníchovi neskorého stredoveku.
Martin Luther: Žiadny fanúšik svätých
Píše sa rok 1517. Martin Luther práve pribil svojich 95 téz na dvere Zámockého kostola vo Wittenbergu a otvorene sa tak vyslovil proti praktikám katolíckej cirkvi. Je to začiatok reformácie. Podľa Luthera sa má odteraz skončiť s predávaním odpustkov a podľa neho prehnaným uctievaním svätých. Dokonca aj svätý Mikuláš a s ním vtedy už spojený zvyk obdarúvania Lutherovi veľa nehovorí. V očiach reformátora ide len o „detské veci“. Namiesto toho požaduje uctievanie Ježiša Krista a z tohto dôvodu presúva zvyk obdarúvania na 25. december, ktorý sa už od neskorej antiky považuje za deň narodenia Krista.
Ako Ježiško prišiel k svojim kučerám
Spočiatku to boli protestanti, ktorí si na Vianoce pripomínali Ježiška a v mene Ježiša sa navzájom obdarúvali. Ako to už býva, zvyk sa časom osamostatnil, až si ho napokon obľúbili aj katolíci. Z dieťaťa v jasličkách sa v priebehu storočí stala zlatovlasá anjelská postava s kučerami, ktorá na Štedrý večer nepozorovane lietala z domu do domu. Prečo sa vzhľad Ježiška v priebehu histórie tak dramaticky zmenil, nie je s konečnou platnosťou objasnené. Existuje však podozrenie, že betlehemské hry, v ktorých bolo Ježiško často sprevádzané anjelmi, mali veľký vplyv na jeho stvárnenie. Iné prístupy predpokladajú, že obraz Ježiška mohli formovať oslavy úcty k svätej Lucii. Na počesť tejto mučenice sa totiž dievčatá 13. decembra obliekajú do bieleho rúcha a na hlave nosia veniec so svetlami. Vizuálna podoba s Ježiškom je teda celkom zrejmá.
Od pochlebovania k želaniam
Dnes je s tradíciou Ježiška neodmysliteľne spojený predovšetkým zoznam želaní alebo list Ježiškovi. Tento zvyk má svoje začiatky pravdepodobne v neskorom 17. storočí. Vtedajší zvyk však nemal veľa spoločného so zoznamom želaní, aký poznáme dnes. Deti museli skôr v takzvaných vianočných listoch ďakovať svojim rodičom za starostlivosť a výchovu a prosiť o Božie požehnanie. Až vo svetle napredujúcej industrializácie v polovici 19. storočia vycítili výrobcovia a predajcovia hračiek svoju šancu a začali tlačiť ponuky na zaškrtávacie „zoznamy želaní“. Keďže sa deti po čase už nechceli obmedzovať len na výber jedného obchodníka, odtiaľ už nebolo ďaleko k vlastnoručne písaným zoznamom želaní a listom. Dnes sa tento zvyk stále teší veľkej obľube. Kto chce, môže svoj list Ježiškovi poslať dokonca aj na rakúsku vianočnú poštu v Christkindl, ktorá zaručuje odpoveď.
Zhon okolo Ježiška teda zostáva nepoľavený, hoci Lutherov plán nevyšiel úplne. Pre nás je to dobre, pretože sa počas vianočného obdobia tešíme z dvoch štedrých darcov, Mikuláša a Ježiška, ktorého si medzitým obľúbili aj nekresťania.
