Prečo vlastne na vianočnom stromčeku visí čokoláda, želé cukríky, salónky, gule, svetelné reťaze, sviečky a anjeli? Alebo ak pôjdeme ešte hlbšie: Prečo si na Vianoce vôbec nosíme ihličnatý strom do našich obývacích priestorov? Čo má preboha tento zvyk spoločné s narodením Krista?
Aby sme zodpovedali túto otázku, musíme cestovať ďaleko v čase. Presnejšie povedané do starého Egypta, kde už pred tisícročiami boli vždyzelené rastliny – tak ako aj naše vianočné stromčeky – mimoriadne obľúbené ako dekorácia. Vtedy ako aj dnes platia vždyzelené rastliny totiž ako symbol vitality a nádeje. Aj starovekí Číňania o tisíce kilometrov ďalej zdobili svoje domy vždyzelenými rastlinami – ako symbol večného života. Neskôr aj Rimania zdobili svoje domovy okolo nového roka vždyzelenými vavrínovými vetvičkami. Germánom slúžili vždyzelené rastliny zas na ochranu pred zlými duchmi. Celé stromy sa však v týchto kultúrach zrejme stavali pomerne zriedka. Skôr sa na dekoráciu využívali vetvičky, starostlivo vyrobené vence alebo girlandy.
Zvyk stavania stromčeka sa pravdepodobne objavil až v priebehu stredovekých rajských hier. Išlo o divadelné stvárnenia príbehu o Adamovi a Eve. Kresťanským analfabetom sa malo touto cestou vysvetliť, ako prišiel na svet takzvaný dedičný hriech. Samozrejme, že pre rozprávanie potrebovali aj neslávne známy strom poznania. Keďže sa rajské hry tradične konali vždy 24. decembra – okrem narodenia Ježiša Krista aj deň pamiatky Adama a Evy –, stáli v mnohých častiach kresťanskej Európy pred obrovským problémom. Odkiaľ vziať uprostred zimy rajsky zelený strom? Výber bol obmedzený, a tak voľba z núdze padla na vždyzelené rastliny každého druhu. Podľa regiónu si tak k rajským hrám našli cestu na pódium cezmíny, kríky alebo na mnohých miestach práve jedličky. Tieto „stromy poznania“ boli potom zväčša ovenčené – aj v zime – červeným jablkom, ktoré predstavovalo zakázané ovocie. Tadá, vianočný stromček bol na svete. Teda, nie tak úplne, ale sme blízko.
Zaujímavé je, že po rajských hrách v stredoveku nasledovali aj dnes rozšírené betlehemové hry. Pre cirkev tieto dve veci patrili k sebe. Na dedičný hriech, ktorý priniesli Adam a Eva, muselo v zmysle šťastného konca nasledovať narodenie Vykupiteľa. A pravdepodobne „strom poznania“ vtedy v betlehemovej hre zostal súčasťou scény. Pravdepodobne sa zvyky ako tak často časom premiešali, až kým vianočné stromčeky v mysliach mnohých jednoducho nezačali patriť k sviatku narodenia Krista.
Prvé písomné zmienky, a tým aj hmatateľné dôkazy o vianočnom stromčeku, možno nájsť až od konca stredoveku. Množstvo zdrojov pochádza z Alsaska, kde sa začiatkom 17. storočia dal vianočný stromček nájsť pravdepodobne už v každej domácnosti, ktorá si to mohla dovoliť. Teórie naznačujú, že to boli protestanti, ktorí strom na začiatku novoveku preniesli z pódií rajských hier do obývačiek. Mimochodom, na ochranu pred myšami vtedy strom visel zo stropu.
Z Alsaska sa zvyk napokon dostal do dnešného Nemecka. Odtiaľ sa rozšíril prostredníctvom kupcov, cestovateľov, šľachticov a emigrantov po celom svete. Hoci bol vianočný stromček spočiatku rozšírený skôr v bohatých kruhoch, čoskoro sa dal nájsť v obytných miestnostiach všetkých spoločenských vrstiev. Len katolíci sa dlho bránili tomuto zvyku, až kým aj oni najneskôr začiatkom 20. storočia nenaskočili na tento vlak a nepostavili si vianočný stromček – tie sa medzitým dávno presadili proti iným vždyzeleným rastlinám – do domu. Stromy sa vtedy zdobili jablkami, orechmi a sladkosťami. S módou doby sa však dekorácia stále viac menila, takže dnes sa medzi pestrými guľami a elektrickými svetielkami hemžia čokoládové figúrky.
Vatikán naproti tomu bojoval proti tomuto zvyku až hlboko do 20. storočia. Panovali obavy, že by vianočný stromček mohol vytlačiť betlehem ako vianočný symbol. Až v roku 1982 pápež Ján Pavol II. uznal zvyk, ktorý už bol medzi katolíkmi dávno etablovaný. Odvtedy sa každý rok rozžiari vianočný stromček aj na Námestí svätého Petra. Ten sa vždy importuje z inej krajiny, aby sa zdôraznilo celosvetové šírenie kresťanskej viery.
Vzhľadom na jeho celosvetovú popularizáciu sa však vianočný stromček na mnohých miestach medzitým vzdialil od svojich kresťanských koreňov. Pre mnohých je dnes ozdobený vianočný stromček nielen symbolom vianočných sviatkov, ale aj blížiaceho sa nového roka alebo zimného obdobia vo všeobecnosti. Obľúbenosť vianočného stromčeka teda neutícha. Práve naopak, každý rok je obrovský mediálny rozruch, keď sa vianočné stromčeky stavajú v Bielom dome vo Washingtone, D.C., na Trafalgarskom námestí v Londýne alebo u nás na viedenskom Rathausplatz. Ten posledný však stojí pod obrovským konkurenčným tlakom „stromčeka srdiečok“, ktorý stojí len o pár metrov ďalej. Ale to je úplne iný príbeh.
