Rovnako ako adventné kalendáre, medovníky a návštevy vianočných trhov, aj deň svätého Mikuláša jednoducho patrí k predvianočnému obdobiu. Už večer predtým si deti plné očakávania kladú vyčistené čižmy alebo topánky pred dvere v nádeji, že im ich Mikuláš cez noc naplní orechmi, ovocím, čokoládou a drobnými darčekmi. Na mnohých miestach sa konajú sprievody, inde Mikuláš so svojím verným spoločníkom, čertom (Krampusom), navštevuje škôlky, školy a obydlia. To všetko sa deje rok čo rok okolo 6. decembra.
Dátum pritom nie je zvolený náhodne. 6. december sa totiž považuje za deň úmrtia historického biskupa Mikuláša z Myry, ktorý zomrel okolo roku 350 po Kristovi v dnešnom Demre v Turecku. Dnes uctievaný obraz Mikuláša vychádza práve z neho.
Overené fakty o živote historického Mikuláša z Myry sú však zriedkavé. Podľa tradície ho už ako 19-ročného vysvätil za kňaza jeho strýko, ktorý sa tiež volal Mikuláš. V roku 310 bol údajne počas prenasledovania kresťanov zajatý a mučený. Napriek tomu si zachoval svoju vieru. Neskôr sa mal zúčastniť na prvom ekumenickom koncile v dejinách cirkvi, Prvom nicejskom koncile. Dokázať možno len jeho pôsobenie ako biskupa z Myry a jeho štedrosť. Ako syn bohatých rodičov mal totiž svoje zdedené imanie rozdeliť medzi núdznych.
Zbierka legiend a príbehov, ktoré sa viažu k svätému Mikulášovi, je však oveľa bohatšia. Nie raz mal vykonať zázraky a tým zachrániť iných pred nešťastím. Mimoriadne známy je napríklad takzvaný obilný zázrak. Počas hladomoru v Myre mal biskup presvedčiť lodníka, aby odovzdal časť svojho nákladu obilia, hoci bolo určené výlučne pre cisára. Napriek tomu, že náklad odovzdal, neskôr na lodi nechýbalo žiadne obilie a darované obilie vystačilo ľuďom v Myre na dva roky.
Veľký vplyv na dnešný mikulášsky zvyk mala aj legenda o venovaní vena. V nej sa píše, ako svätý tajne obdaroval tri chudobné sestry zlatom, aby mala každá z nich veno a mohla sa vydať. Z pamiatky na tento zázrak sa v priebehu dejín postupne vyvinul zvyk obdarovávať sa navzájom na Mikuláša alebo skryť drobnosť do topánok svojich blízkych.
Ani po jeho smrti sa dobročinnosť Mikuláša z Myry neskončila, ako hovorí zázrak o prinavrátení strateného dieťaťa. Podľa neho chcel bezdetný manželský pár poprosiť svätého Mikuláša o splnenie ich túžby po dieťati. Mikuláš však krátko predtým zomrel, takže si muž vzal kúsok jeho rubáša ako relikviu. O rok neskôr, 6. decembra, sa im skutočne narodil syn. No v deň jeho siedmych narodenín bol chlapec unesený. O ďalší rok neskôr, keď sa jeho rodičia v kostole na Mikuláša modlili za jeho návrat, víchrica zachvátila dieťa a zložila ho presne pred kostol svätého Mikuláša.
Z množstva príbehov o biskupovi z Myry sa medzi kresťanmi v priebehu času nakoniec vyvinul zvyk pripomínať si Mikuláša 6. decembra. Medzitým pokračovalo šírenie kresťanskej viery v rámci Európy a tak sa mikulášsky zvyk zmiešal s pôvodne pohanskými zimnými slávnosťami a oslavami. Z toho následne vyplynulo nespočetné množstvo miestnych tradícií a zobrazení. V Holandsku sa tak z Mikuláša stal Sinterklaas, v Nemecku dostal Mikuláš okolo 16. storočia svojho spoločníka Knechta Ruprechta. V Rakúsku sa v priebehu storočí stal predkresťanský čert (Krampus) temným protivníkom milosrdného Mikuláša. Zatiaľ čo Mikuláš navštevuje slušné deti doma a odmeňuje ich, čert trestá nezbedníkov a nabáda ich k väčšej zbožnosti. Tento zvyk, ktorý sa praktizuje dodnes, pravdepodobne siaha až do 17. storočia. Čertovská reťaz či metla sa našťastie v dnešnej dobe používa oveľa zriedkavejšie než v dávnych časoch.
V stredoveku a na začiatku novoveku existoval v kláštorných a internátnych školách navyše zvyk voliť si „detského biskupa“, ktorý oblečený v biskupskom rúchu mohol jeden deň vykonávať časť jeho činností a iných chváliť alebo trestať. V priebehu reformácie a osvietenstva však tento zvyk zanikol.
Veľkú zmenu zažil mikulášsky zvyk naposledy v USA v 19. storočí, kde zmiešanie najrôznejších európskych mikulášskych a vianočných zvykov prinieslo postavu Santa Clausa, z ktorej sa následne vyvinul vianočný dedo (Weihnachtsmann) so svojimi saňami a domom na severnom póle. Kresťanské hodnoty táto postava takmer vôbec nestelesňuje, moderný vianočný dedo je skôr symbolom skomercionalizovaného vianočného obdobia.
V Rakúsku sa dnes deň svätého Mikuláša oslavuje drobnými darčekmi, čokoládovými Mikulášmi, ako aj mikulášskymi návštevami na vianočných trhoch, vo verejných inštitúciách alebo doma. Pritom si pripomíname štedrosť, lásku k blížnemu a dobrotu svätého Mikuláša.
