Keď do krajiny prichádza jar, kvitnú prvé kvety a dni sa opäť predlžujú, začína sa aj radostné očakávanie Veľkej noci. Pre mnohé deti k nej patrí najmä jedna vec: veľkonočný zajačik, ktorý tajne schováva farebné vajíčka a malé prekvapenia. Odkiaľ však tento zvyk vlastne pochádza?
Prečo zajac?
História veľkonočného zajačika siaha stovky rokov dozadu. Rovnako ako vianočný stromček, aj veľkonočný zajačik má svoje korene v pohanských zvykoch, ktoré boli neskôr prenesené do kresťanských veľkonočných tradícií. Jar je obdobím jarnej rovnodennosti. Vtedy mnohé kultúry oslavovali znovuzrodenie prírody. Pohania si počas tohto sviatočného dňa uctievali germánsku bohyňu jari Ostaru. Zajac bol jedným z jej posvätných sprievodných zvierat. Už v predkresťanskom období bol považovaný za symbol plodnosti a nového začiatku. Nie náhodou vzniklo príslovie „množia sa ako králiky“.
Prvé písomné zmienky o kresťanskej tradícii sa nachádzajú už v 17. storočí v nemecky hovoriacich krajinách. Dokazujú to záznamy z roku 1682 od heidelberského lekára menom Georg Franck von Franckenau. Opísal v nich zvyk z regiónu Alsasko a Falcko. Tam rodičia rozprávali deťom, že veľkonočné vajíčka nosí zajac. Deti si vtedy stavali malé hniezda z trávy alebo slamy – a dúfali, že im zajac cez noc do nich znesie vajíčka.
Iný kraj, iný mrav
Dnes veľkonočný zajačik u nás neodmysliteľne patrí k Veľkej noci. Zajačik je známy predovšetkým v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a USA. V iných častiach sveta sa počas sviatkov vyvinuli úplne iné zvyky. Niektoré sú stáročné, iné vznikli až v posledných desaťročiach – často s osobitným príbehom v pozadí.
Austrália: Veľkonočný bilby
<\/em><\/strong>V Austrálii vajíčka všade nenosí veľkonočný zajačik. Tam si už niekoľko rokov získava na obľube takzvaný „veľkonočný bilby“. Bilby je malý vačkovec podobný králikovi s dlhými ušami, ktorý je v Austrálii pôvodný. Prečo ale nie zajac? Dôvod je vážny: európske králiky boli do Austrálie privezené v 19. storočí a stali sa tam inváznym druhom, ktorý spôsobil veľké škody v prírode, pretože nemali prirodzených nepriateľov. Mnohé domáce zvieratá – vrátane bilbyho – boli týmto vážne ohrozené.
S cieľom upozorniť na ochranu tohto druhu zvierat vznikla v 90. rokoch myšlienka veľkonočného bilbyho. Dnes mnohé obchody na Veľkú noc predávajú čokoládových bilbych namiesto čokoládových zajačikov a časť výnosov putuje na projekty na ochranu prírody.
Francúzsko: Lietajúce zvony nosia veľkonočné vajíčka
<\/em><\/strong>Francúzi deťom rozprávajú úplne iný príbeh. Veľkonočné vajíčka nenosia zajačiky ani iné zvieratá, ale kostolné zvony. Podľa tradície zvony od Zeleného štvrtka do Bielej soboty mlčia, aby pripomenuli smútok pred Veľkou nocou. Ľudová viera hovorí, že zvony v tomto čase letia do Ríma (tak je to aj v Rakúsku). Cestou späť prinášajú farebné vajíčka a sladkosti, ktoré zhadzujú do záhrad a na lúky.
Švédsko: Malé veľkonočné čarodejnice na cestách
<\/em><\/strong>Na ďalekom severe, vo Švédsku, Veľká noc v mnohých ohľadoch trochu pripomína Halloween. Deti sa tam prezliekajú za „Påskkärringar“, veľkonočné čarodejnice so šatkami, farebnými sukňami a pomaľovanými tvárami. Zvyčajne chodia od domu k domu na Zelený štvrtok, rozdávajú vlastnoručne maľované obrázky alebo veľkonočné pohľadnice a za odmenu dostávajú sladkosti. Zvyk vychádza zo starých ľudových predstáv, že čarodejnice cestovali na „Blåkulla“ (Blocksberg), aby tam oslavovali s diablom. Na Bielu sobotu sa potom tradične zapaľovali veľkonočné ohne, aby sa vracajúce sa čarodejnice zahnali.
Poľsko: Vodná bitka<\/span><\/span>
<\/em><\/strong>Na Veľkonočný pondelok existuje v Poľsku tradícia vodnej bitky s názvom Śmigus-Dyngus. Ľudia sa navzájom oblievajú vodou ako symbol očisty a plodnosti. Najmä na vidieku to býva divoké: vylievajú sa vedrá, používajú sa vodné pištole a ak je nablízku jazero, obete sú doň hodené aj s oblečením. Existujú rôzne teórie o vzniku. S najväčšou pravdepodobnosťou tento zvyk vychádza zo starých slovanských rituálov, ktorými sa lúčila zima a vítala jar. Iná teória naznačuje, že ide o druh krstu.
Nórsko: Veľkonočné kriminálky
<\/em><\/strong>Na Veľkú noc mnohí Nóri čítajú kriminálky, takzvané „Påskekrim“. Vydavateľstvá a televízne stanice vydávajú špeciálne napínavé príbehy a na kartónoch od mlieka a džúsu sú mini-kriminálky na lúštenie. Tradícia siaha do roku 1923. Základ položil reklamný ťah v nedeľu pred Veľkou nocou. Autori Nordahl Grieg a Nils Lie zverejnili svoju novú kriminálku „Bergenstoget plyndret i natt!“ (v preklade: „Vlak do Bergenu prepadnutý dnes v noci!“) a titulok umiestnili ako inzerát na titulnej strane novín. Mnohí čitatelia považovali inzerát za skutočnú správu. Román zaznamenal obrovský úspech a kriminálky sa odvtedy čoraz častejšie vydávali práve v období Veľkej noci.
USA: <\/span><\/span>White House Easter Egg Roll
<\/em><\/strong>White House Easter Egg Roll je podujatie na Veľkonočný pondelok, kde sa tisíce rodín stretávajú na južnom trávniku Bieleho domu, aby súťažili v kotúľaní vajíčok pomocou lyžice. Koná sa od roku 1878, po tom, čo bolo kotúľanie vajíčok na kopci Kapitolu zakázané. Okrem tradičného kotúľania sú pripravené aj čitateľské kútiky, živá zábava, športové zóny, hľadanie vajíčok a vystúpenie veľkonočného zajačika z Bieleho domu.
Grécko: Veľký súboj vajíčok
<\/em><\/strong>Na Balkánskom polostrove v Grécku hrajú na Veľkú noc dôležitú úlohu červené vajíčka. Symbolizujú Kristovu krv a zároveň nový život. Obzvlášť obľúbená je hra s názvom „Tsougrisma“. Pri nej si dvaja ľudia vzájomne búchajú svoje červené vajíčka. Čie vajíčko zostane celé, ten bude mať v nasledujúcom roku veľa šťastia. Veľmi to pripomína domácu šibačku s vajíčkami.
