Príbeh

30 rokov Európskeho fóra Wachau: Signál k obratu pre budúcnosť Európy

S jasným záväzkom k súdržnosti, samostatnosti a európskej sile sa v zámku Grafenegg otvorilo 30. Európske fórum Wachau. Spolkový prezident Alexander Van der Bellen, krajinská hajtmanka Johanna Mikl-Leitner a medzinárodní hostia upriamili svoj pohľad na nadchádzajúce desaťročia.
Prezident Európskeho fóra Wachau Michael Linhart, Doris Schmidauer, spolkový prezident Alexander Van der Bellen, krajinská hajtmanka Johanna Mikl-Leitner a Norbert Lammert, bývalý predseda Spolkového snemu (zľava doprava). © NLK/Pfeffer

Tri desaťročia po svojom založení sa Európske fórum Wachau nieslo nielen v znamení jubilea, ale predovšetkým v znamení nového začiatku. Tam, kde sa už 30 rokov diskutuje o európskych perspektívach, sa tentoraz do popredia dostávajú témy, ktoré majú v budúcnosti formovať Európu: bezpečnosť, hospodárska sila, inovácie a spoločná zodpovednosť.

„Európa by mala byť sebavedomejšia a akcieschopnejšia“

Krajinská hajtmanka Johanna Mikl-Leitner vo svojom otváracom prejave upriamila pozornosť na otázku, čo znamenajú súčasné zmeny pre spoločnú Európu. Európa v minulosti príliš často reagovala, namiesto toho, aby sama formovala. Doterajší model – lacná energia z Ruska, lacné produkty z Číny a bezpečnosť z Ameriky – síce dlho prinášal stabilitu, no na nasledujúce desaťročia už stačiť nebude. Jej úloha pre nadchádzajúce roky bola jasná: Európa musí byť „silnejšia, akcieschopnejšia, samostatnejšia, odolnejšia a sebavedomejšia“. Na to je potrebná vyššia konkurencieschopnosť, menej byrokracie a viac inovačnej sily.

Mikl-Leitner bola obzvlášť osobná, keď si zaspomínala na svoje detstvo pri železnej opone v severnom Weinvierteli. Hranice boli vtedy skutočné, v každodennom živote, v myslení aj v životoch ľudí. S pádom železnej opony a vstupom Rakúska do EÚ sa Dolné Rakúsko posunulo „z okraja Európy do jej srdca“.

Aj v bezpečnostnej politike sa Mikl-Leitner zasadzovala za väčšiu európsku zodpovednosť. „Musíme vziať našu bezpečnosť do vlastných rúk,“ povedala a vyslovila sa za „vlastenecké právo verejného obstarávania“. Ak Európa investuje miliardy do bezpečnosti a obrany, tieto peniaze musia skončiť aj u európskych občanov prostredníctvom regionálneho vytvárania hodnôt, autonómie a silných európskych podnikov. „Ak budeme mať odvahu konať spoločne a rozhodne, potom budú aj nasledujúce 30 roky európskym úspešným príbehom. Pre mier, pre slobodu, pre prosperitu. A predovšetkým pre tú najlepšiu budúcnosť našich detí,“ uviedla Mikl-Leitner.

„Európa potrebuje nové mosty“

Aj spolkový prezident Alexander Van der Bellen sa zameral na budúcnosť Európy. Európske fórum Wachau za posledných 30 rokov prispelo k budovaniu mostov medzi východom a západom a k premene Európy na miesto, „ktoré nám závidí mnoho ľudí na svete“. Rakúsko a Dolné Rakúsko výrazne profitovali zo zbližovania Európy.

Dnes Európa potrebuje iné mosty než vtedy. Ide o otázku, aká vízia má viesť Európsku úniu ďalších 30 rokov. „Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že chceme Európu, ktorá je silná, odolná, rýchlejšia a obratnejšia než dnes. Európu, v ktorej sa dá dobre žiť,“ povedal Van der Bellen. Ide aj o jasný postoj: „Nechceme svet, v ktorom platí svojvôľa silnejšieho. Nechceme svet, v ktorom sa ignoruje medzinárodné právo.“ Európa musí brať vážne právny štát, slobodu, rovnoprávnosť, inštitúcie a liberálnu demokraciu – a chápať rozmanitosť ako silu. Jeho záverečný apel: „Buďme hrdí na Európu. Buďme tu pre túto Európu. Potom bude Európa tu pre nás, keď ju budeme potrebovať. Nasledujúcich 30 rokov a ešte dlhšie. To sú mosty, ktoré musíme stavať dnes.“

Dialóg o nasledujúcich 30 rokoch Európy

Medzinárodný pohľad na úlohu Európy vo svete priniesol Norbert Lammert, bývalý predseda Spolkového snemu. Hovoril o význame medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a o zodpovednosti Európy aktívne sa na ňom podieľať. Pri pohľade na globálny vývoj zdôraznil: „Prosím, nezamieňajte si dohody (deals) s pravidlami. Dohody nie sú variantom pravidiel, ale alternatívou k pravidlám.“ Európa preto potrebuje politickú váhu, hospodársku silu a viac vlastnej zodpovednosti. Na slávnostnom akte našli miesto aj témy budúcnosti, ako umelá inteligencia. Neurovedkyňa Jie Mei hovorila o šanciach technologického vývoja a vedome tak vytvorila most k mladej generácii.

To by sa vám mohlo páčiť:

Black Deals: Auch Urlaubsreisen mit satten Rabatten

Klimaforscherin Helga Kromp-Kolb: Sind wir Teil der Lösung?

Fernblick statt Fernflug: Winter-Highlights in Niederösterreich

Prihláste sa na odber noviniek schauvorbei a buďte vždy v obraze!
Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!