Tri desaťročia po svojom založení sa Európske fórum Wachau nieslo nielen v znamení jubilea, ale predovšetkým v znamení nového začiatku. Tam, kde sa už 30 rokov diskutuje o európskych perspektívach, sa tentoraz do popredia dostávajú témy, ktoré majú v budúcnosti formovať Európu: bezpečnosť, hospodárska sila, inovácie a spoločná zodpovednosť.
Krajinská hajtmanka Johanna Mikl-Leitner vo svojom otváracom prejave upriamila pozornosť na otázku, čo znamenajú súčasné zmeny pre spoločnú Európu. Európa v minulosti príliš často reagovala, namiesto toho, aby sama formovala. Doterajší model – lacná energia z Ruska, lacné produkty z Číny a bezpečnosť z Ameriky – síce dlho prinášal stabilitu, no na nasledujúce desaťročia už stačiť nebude. Jej úloha pre nadchádzajúce roky bola jasná: Európa musí byť „silnejšia, akcieschopnejšia, samostatnejšia, odolnejšia a sebavedomejšia“. Na to je potrebná vyššia konkurencieschopnosť, menej byrokracie a viac inovačnej sily.
Mikl-Leitner bola obzvlášť osobná, keď si zaspomínala na svoje detstvo pri železnej opone v severnom Weinvierteli. Hranice boli vtedy skutočné, v každodennom živote, v myslení aj v životoch ľudí. S pádom železnej opony a vstupom Rakúska do EÚ sa Dolné Rakúsko posunulo „z okraja Európy do jej srdca“.
Aj v bezpečnostnej politike sa Mikl-Leitner zasadzovala za väčšiu európsku zodpovednosť. „Musíme vziať našu bezpečnosť do vlastných rúk,“ povedala a vyslovila sa za „vlastenecké právo verejného obstarávania“. Ak Európa investuje miliardy do bezpečnosti a obrany, tieto peniaze musia skončiť aj u európskych občanov prostredníctvom regionálneho vytvárania hodnôt, autonómie a silných európskych podnikov. „Ak budeme mať odvahu konať spoločne a rozhodne, potom budú aj nasledujúce 30 roky európskym úspešným príbehom. Pre mier, pre slobodu, pre prosperitu. A predovšetkým pre tú najlepšiu budúcnosť našich detí,“ uviedla Mikl-Leitner.
Aj spolkový prezident Alexander Van der Bellen sa zameral na budúcnosť Európy. Európske fórum Wachau za posledných 30 rokov prispelo k budovaniu mostov medzi východom a západom a k premene Európy na miesto, „ktoré nám závidí mnoho ľudí na svete“. Rakúsko a Dolné Rakúsko výrazne profitovali zo zbližovania Európy.
Dnes Európa potrebuje iné mosty než vtedy. Ide o otázku, aká vízia má viesť Európsku úniu ďalších 30 rokov. „Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že chceme Európu, ktorá je silná, odolná, rýchlejšia a obratnejšia než dnes. Európu, v ktorej sa dá dobre žiť,“ povedal Van der Bellen. Ide aj o jasný postoj: „Nechceme svet, v ktorom platí svojvôľa silnejšieho. Nechceme svet, v ktorom sa ignoruje medzinárodné právo.“ Európa musí brať vážne právny štát, slobodu, rovnoprávnosť, inštitúcie a liberálnu demokraciu – a chápať rozmanitosť ako silu. Jeho záverečný apel: „Buďme hrdí na Európu. Buďme tu pre túto Európu. Potom bude Európa tu pre nás, keď ju budeme potrebovať. Nasledujúcich 30 rokov a ešte dlhšie. To sú mosty, ktoré musíme stavať dnes.“
Medzinárodný pohľad na úlohu Európy vo svete priniesol Norbert Lammert, bývalý predseda Spolkového snemu. Hovoril o význame medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a o zodpovednosti Európy aktívne sa na ňom podieľať. Pri pohľade na globálny vývoj zdôraznil: „Prosím, nezamieňajte si dohody (deals) s pravidlami. Dohody nie sú variantom pravidiel, ale alternatívou k pravidlám.“ Európa preto potrebuje politickú váhu, hospodársku silu a viac vlastnej zodpovednosti. Na slávnostnom akte našli miesto aj témy budúcnosti, ako umelá inteligencia. Neurovedkyňa Jie Mei hovorila o šanciach technologického vývoja a vedome tak vytvorila most k mladej generácii.