Od roku 2015 sa podľa Spolkového kriminálneho úradu (Bundeskriminalamt) počet prípadov podvodov zvýšil z 22 235 na 50 641 v roku 2024. To zodpovedá nárastu o približne 128 percent. Závažné podvody zaznamenali nárast o 135 percent, v prípade sprenevery sa počet takmer zdvojnásobil (+95 %).
„Silný, ba až dramatický nárast kriminálnych deliktov odzrkadľuje aj moje profesijné vnímanie,“ hovorí Martin Geyer, expert v tejto oblasti. „Kriminálne činy môžu viesť k vysokým škodám a následne spustiť bankroty a nadväzujúce konkurzy u serióznych a poctivo pracujúcich podnikov. V konečnom dôsledku dochádza k značným škodám nielen pre podniky, ale aj pre spoločnosť.“
Prísnejšie zákony sú dôležité
Obzvlášť problematické sú podľa Geyera takzvané zisky z precenenia. Ide o účtovné zisky, ktoré vznikajú, keď sa hodnota majetku napríklad znaleckým posudkom upraví smerom nahor bez toho, aby boli napríklad ocenené nehnuteľnosti skutočne predané. „Sú to teda nerealizované zisky,“ uvádza Geyer. Tie sú v zásade zaťažené zákazom výplaty dividend. Avšak prostredníctvom špeciálnych konštrukcií, ako je napríklad predaj v rámci koncernu, sa takéto skryté rezervy považujú za realizované a tým aj za vyplatené. „Na to by sa mal zákonodarca pozrieť podrobnejšie a zaobchádzať so zákazom výplaty o niečo prísnejšie, aby sa zabránilo tomu, že sa v budúcnosti budú vyplácať ešte nerealizované zisky.“
Konkrétnym príkladom dopadov hospodárskej kriminality je prípad Henryka Sojku, majstra maliara s 20 zamestnancami z Viedne. Sojka bol realitným podnikateľom podvedený o platbu za prácu, čo jeho firmu takmer priviedlo na mizinu. Aby sa v budúcnosti chránil, vsádza Sojka na prísnejšie platobné podmienky. „Pri omeškaní platieb už dnes zastavujeme práce pre zákazníkov. Toto poznanie sme si vykúpili veľmi draho.“
Chamtivosť vypína mozog
Walter Strobl, prezident rakúskeho zväzu inkasných spoločností (österreichischen Inkassoverbands) a konateľ spoločnosti INKO Inkasso GmbH, pozná aj ďalšie účinné prostriedky na efektívny boj proti hospodárskej kriminalite: „riadny manažment pohľadávok, kontrola bonity napríklad u poskytovateľa informácií CRIF, cielený systém upomienok až po súdne vymáhanie nesplatených pohľadávok. V tomto smere sú kompetentní a seriózni partneri rovnako dôležití ako faktor času.“
Strobl okrem toho odkazuje na starú múdrosť: „Ak obchod znie príliš dobre na to, aby to bola pravda, potom je kritické sa zamyslieť. Pretože práve v časoch, ako sú tieto, nemá nikto nič zadarmo.“
Ako ďalší zdroj nešťastia vníma Strobl nastrčené firmy na strane podnikov a krádež identity u súkromných osôb. Nastrčené spoločnosti kalkulujú najlacnejšie, dodávajú nedostatočnú kvalitu a ničia trh dumpingovými cenami. Seriózni poskytovatelia naopak nemajú šancu, pretože ich kriminálni protihráči pochopili, ako obchádzať daňový systém, v kritických situáciách zmiznúť alebo vykonať zmeny vo vlastníckej štruktúre. Dokonca ani skutočnosť, že podnik disponuje daňovým číslom (ATU-číslo), už dávno nie je zárukou seriózneho obchodného partnera.
Aj krádeže identity spôsobujú podnikom veľa škôd s tým jediným rozdielom, že jednotlivé sumy sú často nižšie. V súčte je však celospoločenská škoda podľa inkasného špecialistu Strobla enormná.
„Proti týmto podvodným schémam sú bežné opatrenia často neúspešné,“ hovorí Strobl. Pomáha však „zvýšiť povedomie, vystúpiť z mentality poistenia všetkého možného a zmeniť uhol pohľadu.“
