Čo je to len s tým takzvaným pokojným obdobím pred Vianocami? Školské úlohy a testy sa kopia, kalendár plnia adventné, mikulášske a vianočné večierky, vianočné trhy chcú byť navštívené. Nápady alebo peniaze na darčeky sa míňajú a zimné bundy a čižmy sú primalé. Je to ako zakliate! Pritom by si človek chcel doma spoločne urobiť pohodlie, viac či menej vyzdobiť a možno aj piecť. Ale po kvalitnom čase ani stopy. Čo zostáva, je zlý pocit z toho, že máte málo času na dieťa alebo deti, nieto ešte pre seba.
„Pre mnohé rodiny to už vôbec nie je možné, pretože práca, škola a starosti o peniaze sa stávajú priveľkými. Mobilné telefóny a sociálne médiá potom zaberajú aj tie zostávajúce krátke prestávky,“ opisuje Leila Ahmadi-Rinnerhofer z poradenskej služby pre výchovu a rozvoj Wiener Kinderfreunde. „V každodennom živote ovládanom médiami a informáciami sa treba veľmi snažiť, aby sa vytvorili časové okná, v ktorých možno zažiť radosť zo spoločných chvíľ. Ale toto úsilie sa skutočne oplatí a nesmierne posilňuje vzťah k deťom. Urobiť si čas dodáva pocit bezpečia, umožňuje spoločné zážitky a zdieľanie radosti, zábavy a bezstarostnosti. Keď sa to podarí, posilní sa vnútorný domov, pocit byť cenný, obľúbený a vážený,“ vie skúsená rodinná poradkyňa. Práve tieto momenty kvalitne stráveného času (quality time) zostávajú dospelým pri spätnom pohľade v pamäti ako šťastné momenty ich detstva.
Prvým krokom k tomu je odložiť mobil na desať minút z ruky. Či už v metre alebo doma. Jednoducho sa opäť raz pozerať do prázdna alebo pozorovať iných ľudí. Doma vypnúť televízor, možno zapnúť rádio a poklepávať prstami na nohách do rytmu hudby. Sadnúť si na stôl, nechať nohy visieť – pokus stojí za to, človek sa nevyhnutne usmeje. V skutočnosti tieto jednoducho znejúce „cvičenia“ vyžadujú kus prekonávania a námahy, aby ste nehľadali hneď ďalšie rozptýlenie.
Aj keď si chcete ako rodina nájsť čas, neznamená to robiť čo najviac aktivít a vrhať sa z jednej do druhej. Ide skôr o to, vstúpiť do vzájomného vzťahu. Často nie je vôbec také ľahké nadviazať spoločnú konverzáciu. Najmä keď sú deti trochu staršie. Vždy tie isté otázky, ako bolo v škôlke alebo v škole, sa nezriedka odpovedajú len „fajn“ alebo „ok“.
„Bez ohľadu na to, o akú tému ide: Najdôležitejšie je, aby ste nemali v hlave päť ďalších vecí, ktoré by ste mali vybaviť. Deti to okamžite cítia. Rozprávať sa s deťmi znamená byť im naklonený a prejaviť záujem. To predpokladá, že vytvorím bezstresový, uvoľnený priestor – aj v sebe,“ vysvetľuje Ahmadi-Rinnerhofer. Vyššie spomenuté „cvičenia“ možno pritom určite považovať za užitočnú prípravu. A Vianoce môžu prísť...
